Kimovia a Orbánovia

Autor: Slavomír Nemšák | 26.5.2010 o 8:40 | Karma článku: 5,01 | Prečítané:  1081x

Väčšinou o politike nediskutujem a už vôbec o nej nepíšem. Dôvody sú prozaické – nepíšem o niečom, v čom sa nevyznám a čo sa mi pravdupovediac hnusí. No tentokrát je nutkanie silnejšie než moje zásady a môj prirodzený odpor. Je to spôsobené mojím narastajúcim vekom, poslednými udalosťami na kórejskom polostrove a taktiež v strednej Európe.

Poviete si, prečo spájam dve geograficky, politicky, historicky a kultúrne odlišné regióny? No tu vás prekvapím svojím prvým tvrdením. S korejčanmi máme toho spoločného oveľa viac, než si dokážeme pripustiť – a to myslím v dobrom i zlom. Samozrejme, Ázia ma svoje špecifiká. Osobne som aziatov dosť nelichotivo (ale výstižne) premenoval na stroje na jedenie a množenie sa. Dôkazom prvého je napríklad japonská, čínska, alebo thajská kuchyňa – ľudia tu denne potvrdzujú zaradenie človeka k všežravcom, keď konzumujú surové ryby, sépie, resp. hmyz, pripravujú mäso z chránených veľrýb, domácich zvierat alebo hlodavcov. O rozmnožovaní tiež nemôže byť pochýb, stačí si pozrieť tabuľky počtu hláv na km2, kde východoázijské krajiny dominujú napriek ich historickej chudobe a nedostatku potravy. Z toho vyplýva ich relatívna krutosť, ktorú beloch nedokáže presne uchopiť. Dokáže si na ňu zvyknúť, to áno, ale nedokáže sa do nej presne vcítiť.

A tu sa dostávame ku Kimom a konfliktu trvajúcemu od roku 1950. Snahy o zblíženie oboch krajín tu boli a sú už od samotného konfliktu. Minulý rok JK stratila svojho obľúbeného ex-prezidenta Roh Moo-hyun-a, ktorý spáchal samovraždu a ktorý sa zasadzoval o lepšie vzťahy medzi oboma krajinami. Jeho nástupca, Lee Myung-bak, sa zďaleka u národa neteší takej popularite. Iste nás neprekvapí, že terajší prezident je tvrdým kritikom severokorejského režimu a že kandidoval za národniarov. A tu si dovolím urobiť ten obrovský skok ponad tretinu zemegule do nášho malého (i keď rozlohou len 2x menšieho) štátu.

Celé načasovanie kauzy so severokórejským torpédom sa totiž dokonale trafilo do regionálnych volieb v JK, ktoré sa konajú presne o týždeň. Severná Kórea vyhlasuje stav pripravenosti armády, juh odpovedá hospodárskym embargom a protiponorkovým cvičením. Čo mi to len pripomína? Žeby parlamentnú diskusiu medzi Maďarskom a Slovenskom – dva týždne pred voľbami u nás? Rovnako, ako sa na kórejskom polostrove potrebujú Kim Čong-il s juhokórejskými nacionalistami, tak funguje symbióza Orbánovcov, SMK, SNS a SMERu. Slovník je odlišný, ale to by som rád pripísal práve odlišnosti ázijského myslenia, ich avizovanej krutosti, nízkou cenou jednotlivca a pripravenosťou oboch krajín na vojenský konflikt. V JK udalosti predošlých dní náramne pomohli preferenciám národných strán. U nás dodali palivo do rozheganého tanku SNS, o SMK ani nehovoriac. Ficovi hlasy nepridali, pretože jeho už asi volia všetci, čo môžu.

A ponaučenie? Zasahovanie okolitých krajín do vnútropolitickej situácie tu bolo, je a bude. Symbióza je pozitívny a prirodzený jav, ak je však založená na nenávisti, je nebezpečná a vedie len ku zlu a násiliu. Je len na politikoch, aby sa tomu snažili brániť. Ako vidíme, u nás (a v Kórei) je to presne naopak – politici nenávisť využívajú a ešte nejaký ten piatok aj budú. A to svedčí aj o našej kultúre a vyspelosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Gašpar prikryl Kočnerovho vyšetrovateľa

Policajný prezident tvrdil, že požiadal prokurátora o správu, aby mohol proti vyšetrovateľovi zakročiť. Prokuratúra takú žiadosť nedostala.

KOMENTÁRE

Ficov zásadný prelom. Alebo ani nie

Sme na priesečníku, keď Ficov prospech a prospech krajiny, sa pretínajú.

SVET

V jadre Únie už sme, je na Ficovi, čo ďalej

Slovensko začína v regióne viesť debatu o budúcnosti EÚ.


Už ste čítali?