reklama

Hokkaido - ostrov skvelého jedla a prírody (časť prvá)

Mám rád roadtripy, dlhé dni potulovania sa z kempu do kempu, večerné stavanie stanu, scenérie, ktoré sa každodenne menia a pri tom dobrú náladu, aspoň v rámci možností. Výber destinácie je rovnako dôležitý ako výber termínu a posádky. Týždeň Obon začiatkom augusta je japonskou obdobou nášho sviatku zosnulých a už tradičným dovolenkovým týždňom celej krajiny.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)


Trajekt (c) 2009 Michal Wozniak

Dostať sa z Tokia na Hokkaido nie je také jednoduché, ako by to na prvý pohľad vyzeralo. Ostrovy Honšú a Hokkaidó sú síce prepojené podmorským tunelom, ale premávajú v ňom iba vlaky. Ak si na Hokkaido chcete zobrať vlastné auto, jedinou možnosťou je trajekt. Počas Obonu sú však preplnené diaľnice, vedľajšie cesty, aj trajekty. Na poslednú chvíľu sa mi podarilo zarezervovať len trajekt z Hačinohe, navyše posledné tri miesta.

Cesta z Tokia na sever Honšú vám pripraví 700 km diaľnic. Počas sviatkov to môže znamenať 7-hodinovú, ale aj 27-hodinovú cestu, zápchy sú akosi samozrejmé. Navyše tento rok bol prelom júla a augusta poznamenaný silnými zemetraseniami a to viedlo k zrúteniu úseku diaľnice Tomei medzi Tokiom a Ósakou. Cesta z Tokia na západ sa stala naozajstným utrpením.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Príjemná cesta (c) 2009 Michal Wozniak

Jazda po japonskej diaľnici je na občasné spomalenia, až zastavenia, relatívne príjemná. Je užšia než naše cesty, ale povrch je hladký a diery by ste hľadali márne. Poplatky za mýto tomu zodpovedajú, za 100 km zaplatíte asi 15 EUR. Vysoká cena za používanie diaľnic má však v Japonsku zaujímavé následky. Je to síce iba moje osobné pozorovanie, ale Japonci majú s jazdou po diaľnici problémy. Či už ide o schopnosť viesť vozidlo v strede vlastného pruhu, potrebu zvýšenej pozornosti alebo skrátenie a zjemnenie reakcií, vo všetkých bodoch sú miestni šoféri rozpačití. Japonská vláda v súvislosti s krízou uznala, že ceny mýta sú trochu prehnané, a tak od mája je možné počas dní pracovného voľna používať diaľnice za fixný poplatok 1000 jenov, čo je v prepočte 8 EUR. Aj preto sa asi diaľnica v tento týždeň hemžila sviatočnými vodičmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta trajektom z Hačinohe do Tomakomai trvá približne 8 hodín, takže máte na palube dostatok času na použitie verejných kúpeľov (ofuro), vypitie piva a pár hodín spánku pred ďalšou cestou. Keďže sme zháňali lístky na poslednú chvíľu, spojenie nebolo úplne optimálne a do cieľového prístavu sme dorazili o pol druhej v noci. Napriek pokročilej hodine a nedostatku informácií sa nám podarilo nájsť kemp. Naša prekladateľská jednotka však nebola schopná dohodnúť sa s jeho správcom, a tak sme prvú noc strávili spaním na parkovisku.


Pod Asahidake (c) 2009 Michal Wozniak

Hokkaido je zvláštna časť Japonska. Ak milujete prírodu, je pre vás rozhodne najzaujímavejším ostrovom. Početné sopky, relatívne vysoké pohoria a obrovské množstvo snehu (6 metrová pokrývka nie je výnimkou) v zime ho predurčujú na turisticky vyhľadávanú destináciu. Ani počas leta to nebolo inak, podiel zahraničných turistov bol na prvý pohľad vyšší než kdekoľvek inde na Honšú (s výnimkou Kjóta, v ktorom sa kumulujú zase turisti zaujímajúci sa o históriu a architektúru). Prírodná odlišnosť, nízka koncentrácia osídlenia, malá vzdialenosť Ruska, pôvodní obyvatelia Ainu a ďalšie faktory spôsobili, že som naozaj na Hokkaide mal pocit, akoby som bol v inej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvá odlišnosť, ktorá sa prejavila prakticky okamžite, je cestná premávka. Pri pevnom štarte (na semaforoch) som začal obsadzovať posledné priečky. Na diaľnici, kde je rýchlostný limit 100 km/h, som bol so 120 km/h slimákom. Ocitol som sa odrazu v novom svete, kde som bol na ceste jeden z najslušnejších a zároveň najpomalších. Nebudem to tajiť, pripomenulo mi to jazdenie po našej vlasti. Aj preto ma na parkovisku vôbec neprekvapilo, že viac než polovica áut mala na čelnom skle pripevnený antiradar, ktorý je mimochodom v Japonsku legálny.

Tým ale príjemné prekvapenia nekončili. Sapporo je nielen najväčším mestom Hokkaida, je to aj značka piva. A to piva veľmi dobrého. Nevyrovná sa síce Plzni, ale rozhodne je to krok správnym smerom. Sapporo produkuje množstvo druhov piva a niektoré z nich som videl zatiaľ iba na Hokkaide. Chladnejšie podnebie tohto ostrova taktiež ovplyvnilo miestnu kuchyňu. Konečne som zas po dlhej dobe mal zemiaky, ktoré nechutili ako polystyrén. Takisto čerstvé ryby a kraby majú vďaka chladnejšiemu oceánu odlišnú a (podľa mnohých) aj lepšiu chuť. Jedlo na Hokkaide hodnotím na jedničku s hviezdičkou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Mt. Eniwadake (c) 2009 Slavomír Nemšák

Hokkaido je hornatá krajina nie nepodobná Slovensku. Napriek tomu, naša varšavská subgrupa uznala, že obuv, ktorá sa hodí na piesočnaté pláže Ibaraki, bude stačiť aj na dvojtisíc metrové sopky. Avšak šlapky, nech sú akokoľvek značkové, začínajú od nadmorskej výšky 1000 m trochu strácať svoje čaro. Malo to aj pozitívnu stránku. Väčšinu horských vychádzok som kvôli nim absolvoval osamote a to má rozhodne niečo do seba. Nabudúce vám rozpoviem, ako som skoro stretol medveďa, pozrieme si ženy s vytetovanými fúzami, ochutnáme čierny syr a zistíme, prečo nemám z Hokkaida takmer žiadne fotografie.

Slavomír Nemšák

Slavomír Nemšák

Bloger 
  • Počet článkov:  68
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Opäť raz stratený v preklade. Zoznam autorových rubrík:  Zo života v JaponskuCestovanie po JaponskuCestovanieVeda a školstvoSúkromneNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu