Ind na vedľajšej stoličke

Autor: Slavomír Nemšák | 18.5.2005 o 7:48 | Karma článku: 7,25 | Prečítané:  1871x

Nikdy som nebol v Indii a pravdepodobne sa tam ani nikdy nedostanem. Neviem veľa o indických zvykoch, ale fascinuje ma pozorovať Indov vo svojom okolí. Ich spôsob života, ich spoločenstvo a ich komunikáciu s ostanými ľuďmi.

Prvá vec, ktorá ma uchvátila, je indická angličtina. Treba si na ňu chvíľu zvykať, ja mám s ňou problémy ešte aj po polroku. Výrazné "ŕ" a hltanie väčšiny samohlások ju robia sprvu trochu neprístupnou. Indovia žijú v Japonsku vo veľmi súdržnej komunite. V blízkych kontaktoch sú im podobní aj Filipínčania a Číňania.

V mojej kancelárii sedíme štyria. Jedna Ukrajinka, jeden Ind a jeden Číňan. S indickým kolegom sa viaže plno veselých príbehov. Prvý sa odohral hneď po jeho príchode. Išli sme celá skupina na uvítaciu večeru a naša šéfka mu objednala saké. Madeswaran, tak sa kolega volá, síce alkohol dovtedy nepil, ale neodmietol a poriadne si saké vychutnal. Výraz v jeho tvári bol zmätený, prekvapený, užasnutý a zároveň plný odhodlania, že podobnú vec už nikdy nevyskúša. Po niekoľkých mesiacoch sa ukázalo, že pivo mu chutí celkom dosť.

Najnovšia udalosť je jeho svadba. Práve kvôli nej odletel na týždeň do Indie, aby prvýkrát uvidel svoju nevestu. Asi pred mesiacom mu prišla emailom jej fotografia. Vyzerá byť z toho trochu nervózny, dokonca sa ma pýtal na niekoľko vecí z našich zvykov. Snažil som sa ho potešiť, ako som vedel, ale veľmi to nepomohlo.

Indi si v Japonsku navzájom veľmi pomáhajú. Či už ide o vedecké pozície, alebo pomoc s ubytovaním, majú medzi sebou veľmi dobre postavené komunikačné kanály. Keď moja šéfka uvoľnila z pracovného postu jedného indického vedca, jeho známi mu pomohli dostať sa na podobný post vo vedľajšom výzkumnom centre. A na jeho miesto prišiel samozrejme ďalší Ind.

Indická strava má tiež svoje čaro. Kari na tisíc a jeden spôsob, kuriatko vindalú, ktoré vám vypáli všetky sliznice, s ktorými príde do kontaktu a plno ďalších pochúťok. Aj keď indické jedlo jem iba zriedka, ovoniavam ho každý deň. Kolega vždy o dvanástej vytiahne z batôžteka nachystanú misku s kari ryžou a mäsom a ja si môžem celú polhodinku vychutnávať atmosféru pravého indického bistra. Po poslednej návšteve Indie nám priniesol indické sladkosti a tie sa nápadne podobali na naše maslové keksy. A chutili veľmi dobre.

Indi v zahraničí žijú svojským životom. Určite iným, než doma v Indii. Každopádne je pre mňa veľmi zaujímavé pozorovať kohosi v mojom veku s tak iným osudom a inými zvykmi. Keď sa tak nad tým zamyslím, asi by som sa s ním nemenil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Univerzitná nemocnica ignoruje Pellegriniho. Súkromník v nej zarába státisíce

Šéfka Mikrobiologického ústavu navrhla, ako nahradiť súkromníka.

SVET

Zomrel oceňovaný americký spisovateľ Philip Roth

Bol autorom románov ako Portnoyov komplex či Druhý život.

PODCAST DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: McDonald's po desiatich rokoch mení ceny, na Slovensku láme rekordy

Americkému reťazcu sa darí čoraz viac.


Už ste čítali?