Typickým japonským alkoholickým nápojom, známym snáď všetkým, je saké. V podstate ide o víno pripravené z ryže. Saké (používa sa aj názov Nihonšú, pretože pomenovanie "saké" prerástlo až do pomenovania alkoholu obecne) sa pije z malých pohárov, môže sa podávať studené aj horúce. Obvykle má rovnaký podiel alkoholu ako naše víno, teda okolo 15%. Predáva sa v malých fľašiach, veľkých fľašiach, sklenených aj PET fľašiach, dokonca aj v krabiciach.
Zo saké sa destiláciou vyrába šoču. Vstupnou surovinou ale nemusí byť len ryža, používa sa aj obilie, zemiaky, alebo cukrová repa. Keďže je to destilát, chuť je už trošku drsnejšia. Šoču obsahuje obvykle niečo medzi 20% a 40% alkoholu. Rovnako ako saké, je možné ho kúpiť v rozmanitých obaloch.
Svetoznáma je japonská whisky. Medzi najznámejšie patrí Suntory a Nikka whisky. V obchodoch sa dá zohnať nespočet jej druhov. Nie je problém kúpiť dvanásť aj viacročnú whisky, cena však už pri takýchto nápojoch prudko stúpa. Whisky má tradične okolo 40%.
Japonské vína nie sú veľmi známe, väčšinu sortimentu v obchode tvoria vína dovážané z Európy a južnej Ameriky. Zaujímavé je, že v špecializovaných obchodoch je možné kúpiť aj menej zvyčajný alkohol z dovozu. Okrem viacerých druhov ruských vodiek napríklad aj poľskú vodku Žubrowku, alebo maďarské tokajské víno. Slovenskú slivovicu ani borovičku som zatiaľ neobjavil, rovnako ako Becherovku.
Napriek všetkým tradíciám, najpopulárnejším alkoholickým nápojom sa v Japonsku stalo pivo. Medzi najznámejšie pivovary patrí Kirin, Asahi, Suntory a Sapporo; väčšina ich produkcie sú klasické ležiaky. Potešiteľné pre nás je, že sa tu dá zohnať plzenské pivo. Alkohol v baroch a reštauráciách je pomerne drahý. V špeciálnych obchodoch stojí oveľa menej, dokonca porovnateľne s cenami u nás.
A ako je to s Japoncami a pitím ? Koluje povera, že Japonci veľa alkoholu neznesú. Dokonca, že niektorí z nich nie sú na príjem alkoholu vôbec uspôsobení a odrovná ich už veľmi malé množstvo. V porovnaní so slovenskou alkoholickou normou to môžem potvrdiť. Len neviem, či na to mám býť hrdý, alebo sa hanbiť ...
